Moje názory

Čo to znamená násilie? Podľa slovníka použitie sily na donútenie ale podľa mňa záležitosť, s ktorou sa každodenne stretne prakticky každý – či chce či nie. Je pravda, že priamo fyzicky sa s ním stretne málokto, ale kto nesleduje násilia v Sýrii či Iraku alebo vlastne na celom svete? Kto si z času na čas nepozrie film či seriál, v ktorom sa vraždí, či strieľa alebo neprečíta nejakú dobrodružnú knihu či detektívku, v ktorej nie je aspoň štipka násilia? Až na pár jedincov pochybujem, že taký človek vôbec existuje. Zlé veci – s nimi aj násilie – proste patria k životu.

Mám napísať moje názory na násilie v knihách, filme či televízií. Vo všetkých troch prípadoch je to veľmi individuálne, avšak vhodné na rozpísanie.
Začnem knihami. Možno v poslednej dobe kvôli škole až tak veľa nečítam, ale nedá sa povedať, že nemám načítané nič. Keď blúdim vo svojej pamäti, tak si ani nepamätám dielo, v ktorom by nebol nejaký druh násilia – vražedné bitky či vykorisťovania v románe Romeo a Júlia od Shakespeara, psychické a fyzické týranie malej Cosette od zlej Thènardierky, brutálne Hry o život od Suzanne Collinsovej či surové vraždy v detektívkach Jo Nesba. V každej z týchto kníh tvorí násilie obrovskú časť diela. Kľudne by som konštatoval, že autor skoro vždy využíva niektorý druh násilia ako vhodnú zápletku, proti ktorej hlavná postava bojuje alebo na upútanie emočne naladeného čitateľa. Na násilie v knihách mám pozitívny názor. Bez neho by sa mi zdala väčšina literárnych diel „suchá“. Väčšina ľudí si myslí, že beletria pre deti a mládež by nemala obsahovať násilné prvky. Čiastočne s týmto názorom súhlasím, ale nie s celým. Ako by potom šuhajko zachránil princeznú pred zlým drakom? Ako by sa Janko a Marienka zachránili, ak by nehodili bosorku do pece? Podľa môjho názoru by malo byť násilie aj v beletrii pre deti aj mládež, ale len ako boj proti zlu.

Na násilie vo filmoch mám osobitný názor. Niekedy mi nevadí, ale vo väčšine prípadov áno. Mám pocit, že najmä americkí režiséri prišli už o všetky nápady na zápletky, tak do každého filmu pridávajú násilie, aj keď si to situácia v ňom nevyžaduje. Najmä tínedžeri v mojom veku sú pohodlní čítať knihy, tak si radšej pustia film plný násilia a to násilie premietnu do svojich životov – berú ho ako normálnu súčasť svojho života.

Čo sa týka násilia v televíznom spravodajstve, myslím si, že je rozdiel medzi komerčnou a verejnoprávnou televíziou, ktorý je každému zrejmý. Osobne preferujem verejnoprávnu, kedže efektívnejšie sprostredkováva fakty, má viac kultúry a predovšetkým menej násilia. Naopak komerčné televízie stavajú na násilí a ľudskom utrpení. Je na nás čo si vyberieme, môj výber je jasný.

Ľudia sú ako špongie, nasávajú, naberajú čo je okolo nich. Ak je dookola zlo, nenávisť, násilie, hoci len v mediálnej rovine, mnohí to nasajú a produkujú ďalej. Nevravím, že o násilí nemáme hovoriť a zatvárať pred ním oči, ale všetko má svoju mieru, ak tá je prekročená, dôsledky sú zlé. Snažme sa nájsť správnu mieru vo všetkom a život bude krajší, kľudnejší a bezpečnejší.